Po fotení rande sme sa stretli naostro v Nitre v kaderníckom salóne a pokračovali na fotenie na letisko v neďalekých Janíkovciach. Slnko pálilo ako samopal, myslím že ani tým lietadlám sa nechcelo veľmi lietať. Potom sme išli na železničnú stanicu  v Nitre – nie priamo do čakárne, ale kúsok vedľa. Dávno som si tam všimol tehlové steny, fotil som tam pred pár rokmi jednu nitriansku kapelu. To miesto má také zvláštne čaro – niečo zabudnuté. staré, ošumelé ale presiaknuté nostalgickou atmosférou. Sobáš aj hostina boli na ranči Nové Sedlo pri Cabaji-Čápore, takže sme sa pred búrkou skryli v stajniach. Navečer zas vyšlo slnko, tak sme samozrejme skúsili nafotiť pár záberov aj pri magickom zlatom svetle. O zábave nebudem písať, tú si radšej pozrite, stojí to za to.