Slnko pálilo ako samopal, obloha modrá ako hory. Horúci letný deň a svadba v meste na pol ceste medzi bydliskami dvoch rodín. Klimatizácia fungovala, takže všetko bolo perfektné. Fotenie prebiehalo v štýle: poďme niekam. Kam? Ty to tu poznáš, tak davaj. Išli sme. Vybehli na lúku. 5 minút v tom hice bolo až až. Späť do auta. Klíma naplno. Krátky presun. Skala, Skalka. Von, 5 minút a späť. Krátky presun k Váhu. Chládok. Tu zostaňme. Paráda. Komáre. Šup do auta. Presun. Aha, vlčie maky. Paráda, poďme. 3 minuty. Potím sa! Sobáš na terase v hoteli Elizabeth už bol v chládku no a hostina v klimatizovanej sále. Nobelovu cenu pre toho kto ju vymyslel.